Kamery Szczawnica

Projekt spolufinancovaný Európskou úniou z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátneho rozpočtu prostredníctvom Euroregiónu "Tatry" v rámci programu cezhraničnej spolupráce Interreg V-A Poľsko - Slovensko 2014-2020

Miasto i Gmina
Szczawnica

PPN

Pieninský národný park zahŕňa najcennejšie z krajinného a prírodného hľadiska  oblasti  Pienin.  Masív Troch korún, Czorstynské Pieniny, Prielom Dunajca.

Zo Spišských Pienin boli zapojené do oblasti parku len Zielone Skałki. Má najvyšší zo všetkých poľských národných parkov ukazovateľ intenzity cestovného ruchu v prepočítaní na 1 ha povrchu. Turistom bolo sprístupnených 35 km chodníkov. K ním patrí aj atrakcia európskeho významu - splavovanie na pltiach prielomom Dunajca (trasu možno tiež prejsť pešo Pieninskou cestou). Pre turistov boli pripravené vyhliadkové galérie na Troch korunách a v Sokolici. Turistickou atrakciou je tiež hrad v Czorsztyne. 53% povrchu parku je vlastníctvom Štátnej pokladnice (viac ako polovica bola kúpená ešte za čias II Poľskej republiky), zostávajúca časť sú súkromné územia na ktorých sa vykonáva hospodárska činnosť.

Dejiny parku siahajú ešte 1921, kedy z iniciatívy prof. Władysława Szafera na území, ktorý bol vlastníctvom Stanisława K. Drohojowského vznikla rezervácia na ochranu lúk okolo zrúcanín hradu v Czorsztyne (7,5 ha). Pod koniec 20. rokov 20. storočia sa začalo vykupovanie súkromných pozemkov, ktoré sa nachádzali hlavne v Stredných Pieninách v masíve Troch korún, s určením pod vytvorením prvého v Poľsku národného parku. Úvodný projekt spracoval prof. Stanisław Kulczyński. 23. mája 1932 štátny podtajomník Wiktor Leśniewski podpísal menom ministra poľnohospodárstva o vytvorení dňa 1. júna 1932 z rezervácie v Pieninách organizačnej jednotky s názvom „Národný park v Pieninách“. Mal mať spolu s rezerváciou na hrade v Czorsztyne povrch 16,5 km².

V 1924 bola uzavretá dohoda s vládou Československa vo veci spoločného vytvorenia prihraničných chránených oblastí a regulácie cestovného ruchu. Vyjednávanie viedol prof. Walery Goetel, stojí za to poznamenať, že toto bola prvá dohoda s vládou Československa. V 1926, keď boli všetky postupy hotové, sa podozrievalo, že myšlienka o vytvorení parku sa ukončí neúspechom, pretože Štátna pokladnica, ktorá bola v ťažkej finančnej situácii odmietla vykúpiť od súkromných majiteľov pozemkov za veľmi prehnané ceny, a tí neúspešne čakajúc na finalizáciu transakcie začali výrub lesov. Vo výsledku všeobecného pobúrenia nakoniec začala Štátna pokladnica vykupovať pozemky a v auguste 1932 na rozlohe 422 ha bol vyhlásený v poľských Pieninach Národný park, a v tom istom roku vznikol aj československý Pieninský národný park. Ešte pred II svetovou vojnou sa park ďalej rozšíroval ďalej vykupovaním územia parku, vznikali aj súkromné rezervácie v Malých Pieninách.

Ďalším právnym základom existencie parku bolo nariadenie Rady ministrov u 30. októbra 1954 o zriadení dňa 1. januára 1955 Pieninského národného parku. Jeho rozlohsa sa zvýšila do 2231 ha zapojením do parku pozemkov, ktoré patrili k roľníkom a vidieckym gromadám (ale s právom používať tieto pozemky). Zrušené boli tiež prebytočné turistické chodníky. Aktuálne park pôsobí na základe nariadenia Rady Ministrov zo dňa 1996, v 2003 má rozlohu 2346 a jeho rozloha sa stále zvyšuje vykupovaním.

Projekt spolufinancovaný Európskou úniou z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátneho rozpočtu prostredníctvom Euroregiónu "Tatry" v rámci programu cezhraničnej spolupráce Interreg V-A Poľsko - Slovensko 2014-2020