Kamery Szczawnica

Von der Europäischen Union mitfinanziertes Projekt aus dem Europäischen Fonds für regionale Entwicklung und dem Staatshaushalt durch die Euroregion "Tatry" im Rahmen des Programms für grenzübergreifende Zusammenarbeit Interreg V-A Polen - Slowakei 2014-2020

Dietlovo námestie

Budovy na Dietlovom námestí sú príkladom poľskej kúpeľnej architektúry z 19. storočia s malým vyplyvom západného úmenia. Pri vchode na Dietlovo námestie sa nachádza budova „Stara Kancelaria“ vystavená v rokoch 1864-65. Miesto prvého kúpeľného domu zaujala v 1864 vila „Pałac“ s krásnou hodinovou vežou v južnej časti. Budova patrila v polovici k Józefovi Szalayovi a jeho synovi Władysławovi.

V 1880 sa stal vlastníctvom Akadémie zručností. Do 1939 spĺňal úlohu hotela, a potom reštaurácie „Zdrojowa“. K Dietlovému námestiu prilieha Park Górny grófa Adama Stadnického založený Janom Kutscherom, a potom rozšírený a zariadený J. Szalaya. Priviezol mnoho vzácnych druhov stromov. Medzi stromami, ktoré rastú v parku môžeme stretnúť buky, jedly, lipy, javory, smrekovce, duby, tuje a borovice. V hornej časti Parku je smrekovcový les nasadený v rokoch 1909-1911 zo semien dovezených z Tokia. Na kraju Parku za „Szwajcarskou Górkou“ sa  nachádza kúpeľná kaplnka Matky Božej Kráľovnej neba. Navrhnutá J. Szalayom, vystavená v rokoch 1844-1847 v neogotickom slohu.

Na oltári sa nachádza olejový obraz J. Szalaya "Madonna z Dzieciątkiem". Na stenách sú umiestnené 3 mramorové tabuľky venované Stefanovi, Józefine i Józefovi Szalayovcom. Obok kaplnky rastie starý smrekovec, ktorý bol uznaný za prírodnú pamiatku. Naproti kaplnky stojí koncertná mušľa vystavená cca. 1950, v ktorej sa konali koncerty pre kúpeľných hosťov. Západný roh Dietlového námestia tvorí dom "Pod Bogarodzicą“ vystavený v 1853 Szalayom. V severnej časti námestia sa nachádzajú vily "Holenderka" a "Dom nad Zdrojami". "Holenderka" bola vystavená v 1855 r. v holandskom slohu. Pozornosť si zaslúži aj pomník - busta tvorcu kúpeľov Józefa Szalaya, odhalená dňa 12.05.2002.

 

Projekt współfinansowany przez Unię Europejską z Europejskiego Funduszu Rozwoju Regionalnego oraz budżetu państwa za pośrednictwem Euroregionu „Tatry” w ramach Programu Współpracy Transgranicznej Interreg V-A Polska - Słowacja 2014-2020